KULTÚRNA TRADÍCIA AKO PRODUKT DESTINÁCIE CESTOVNÉHO RUCHU

                     The cultural tradition as the tourist product 

                                                      Mgr. Kristína Jakubovská

                                             Predsedkyňa OZ Terra Svoradiana 

                                           e-mail: terra.svoradiana@gmail.com 

Abstract

Tourism is gradually becoming an industrial engine in many world´s states, regions and cities. Culture of the tourist region (a state, city, continent) is becoming the object of tourists´ consumption. The presence of precious cultural values itself, located at some place, is insufficient without its further integration within a package of services, managing, marketing support and sales philosophy. Stiff competition on the international tourism market leads tourist destinations to systematic developing of local tourism, implementation of destination marketing and management principles, searching for market opportunities, innovation and forming of new, attractive tourist products. Thus, the cultural tradion gets under pressure. As an integral part of the destination product it has its own „life cycle“. The marketing rule says, if the product gets to the decline phase, it has to be either withdrawn or innovated.  

 Key words:  a tradition, contexts of culture and tourism, the institute of a patron 

Otázka tradície, či už lokálnej, národnej, kultúrnej, či pojmu ako takého je v súčasnosti veľmi aktuálna a diskutovaná. Opúšťa výlučnú polohu sociokultúrneho javu s prirodzeným priebehom („ sui generis“), vnímanú z pohľadu bežného človeka, ktorý tradíciu prijíma, žije a vytvára ako člen spoločnosti a lokálnej komunity. Nová doba prináša odtabuizovanie kultúrnej tradície, kultúrny relativizmus a súčasne kultúrny extémizmus a nihilizmus. Na kultúrnu tradíciu vplývajú vo väčšej miere politické rozhodnutia a ekonomický tlak. Sledujeme, že sa cielene formuje, dochádza manipulácii s ňou, jej limitovaniu, tvorbe novej tradície, jej komercionalizovaniu a popularizovaniu, stáva sa medzinárodnou komoditou, jednotlivé tradície sa dostávajú do vzájomných konfliktov, prirodzená kultúrna kontinuita je v ohrození a kultúrna tradícia je značne ovplyvnená globalizáciou a prítomnosťou viacerých kultúr v rámci jedného socio - kultúrneho systému. Tradícia sa tak prirodzene dostáva do centra vedeckého výskumu. Najčastejšie kladenou otázkou je otázka jej budúceho vývoja a podoby.    

            V príspevku by som sa chcela venovať otázke využitia a prítomnosti tradície v cestovnom ruchu. Budem sledovať jej komercionalizovanie, proces jej začlenenia do produktu cestovného ruchu a dôsledky, ktoré toto využitie prináša. V prvej časti príspevku budem pojednávať o základných kontextoch kultúry a cestovného ruchu, predstavím možnosti prieniku týchto dvoch systémov a dôležité (kritické) momenty aplikácie v praxi z pohľadu destinácie cestovného ruchu. V druhej časti predstavím prípadovú štúdiu (case study), ktorá sa venuje problematike revitalizácie kultu patróna v Nitre ako príkladu pozitívneho vzťahu medzi kultúrou a  cestovným ruchom.     

[1] Táto skutočnosť umožňuje nový pohľad a prístup k tvorbe produktu cieľového miesta, pričom sa do popredia dostáva idea ako zdroj rozvoja a konkurencieschopnosti cestovného ruchu.

Vďaka tomu dochádza v praxi k paradoxným situáciám. Cieľové miesto s unikátnymi prírodnými a kultúrnymi atraktivitami svetového formátu môže mať nižšiu návštevnosť a príjmy z cestovného ruchu ako destinácia, ktorej ponuka stojí prevažne alebo výlučne na sekundárnych atraktivitách (úmyselne vytvorených atraktivitách bez prirodzenej kontinuity). Produkty ponúkané na trhu cestovného ruchu sa stávajú tovarom, ktorý podlieha prirodzeným zákonom trhu. Do popredia sa dostáva  schopnosť destinácie osloviť účastníka cestovného ruchu a predať mu svoje produkty. ak sa kultúra a cestovný ruch (ako ekonomická aktivita), dostávajú logicky do konfliktu. Vzniká tak množstvo otázok. Môžeme v záujme vyšších príjmov z turizmu úmyselne vplývať na vnímanie miestnej kultúry návštevníkmi, kreovať ju a manipulovať s kultúrnou tradíciou? Aká je vhodná miera „zásahov“ do kultúry pri jej začlenení do produktového balíka? Nemôže viesť manipulácia s kultúrnou tradíciou k premene miestnej komunity a miesta ako takého na fikciu a „empty container“ (prázdna nádoba), v ktorom sú vytvorené umelé formy bez prirodzeného sociálneho kontextu a hodnoty? (AlSayyad, 2002, s. 19)

 Nezar AlSayyad v práci Consuming Tradition, manufacturing heritage vysvetľuje, že pojmy kultúrne dedičstvo a tradícia sa dostávajú do kontaktu s ekonomickými termínmi výroba a spotreba. Vznikajú nové slovné spojenia, ktoré sú charakteristickou črtou súčasného vývoja v turistickom priemysle: manufacture of heritage (výroba dedičstva) a consumption of tradition (spotreba tradície). (AlSayyad, 2002, s. 2-3) Tradícia sa stáva predmetom spotreby a hľadajú sa nové spôsoby prezentácie a dokonca „výroby“ dedičstva. Vznikajú projekty využívajúce „heritage of the other“ (dedičstvo tých druhých, ako napríklad Las Vegas či rakúsky Minimundus, kopírujúce významné svetové architektonické skvosty); oživujú sa zaniknuté tradície, ktoré získavajú iný, moderný rozmer; vytvára sa tradícia nových projektov (tradícia podivných súťaží, ako napríklad estónska súťaž v chytaní komárov (Estonia, online) alebo britský Svetový šampionát v jedení žihľavy (World nettle, online)). Častým fenoménom je enclave tourism (enklávový turizmus), pri ktorom návštevníci destinácie nemajú priamy kontakt so živou lokálnou kultúrou a miestnymi obyvateľmi. Dostávajú sa do styku s iluzórnou a zidealizovanou predstavou o miestnej kultúrnej tradícii a hodnotách. Pôvodné tradície sa demontujú a nanovo usporiadavajú, čím vzniká zdanie autentickosti, ktoré sa predáva. (AlSayyad, 2002, s. 5) Múzeá ako kultúrne destinácie začínajú v súčasnosti prehodnocovať svoju ponuku a vo väčšej miere uplatňovať marketingový princíp pri zostavovaní svojej produktovej bázy. Okrem expozícii začínajú ponúkať súbor doplnkových služieb pre návštevníkov (občerstvenie, spoločenské a zábavné programy a atraktivity). Marketingové aktivity však nemôžu viesť ku konfliktu s poslaním a funkciami kultúrnej inštitúcie. Mnohé svetové múzeá v súčasnosti čelia existenčnej kríze. Rozšírený produkt postupne vytláča základný produkt, alebo sa kultúrna destinácia dokonca prezentuje ako „kaviareň s troškou umenia“, ako je to v prípade Victoria and Albert museum v Londýne. (Kesner, 2005, s. 162-163, 166-168) 

2.  Revitalizácia kultu patróna v Nitre (prípadová štúdia)

Ako príklad pozitívneho vplyvu turizmu pri zachovaní miestnych tradícií by som rada uviedla projekt revitalizácie kultu patróna v Nitre. V nasledovnej kapitole priblížim pojmy patrón a patrocínium, význam inštitútu patróna v súčasnej spoločnosti, predstavím osobnosť patróna mesta Nitry a poukážem na význam revitalizácie kultu patróna v Nitre, prostredníctvom čoho priblížim praktické otázky kontextov kultúry a turizmu.    

   2.1  Inštitút patróna

Z etymologického hľadiska má slovo patrón latinský pôvod (patronus) a je odvodené od koreňa pater - otec. Pojem sa v priebehu dejín používal v rôznych súvislostiach. Primárne má význam ochrancu, podporovateľa. Jeho prvé použitie sa datuje do 14.storočia. (Merriam- Webster, online) S pojmom patrón sa stretávame v kresťanskej tradícii. Patrónmi sa stávali osobnosti cirkevných dejín, ktoré boli pre svoje skutky a život vo viere vyhlásené za svätých a verilo sa v ich ochrannú moc a pozitívny vplyv na určitú oblasť života. Svätými sa stávali martýri – kresťania, ktorí v čase prenasledovania kresťanov zomreli mučeníckou smrťou[2](Christianity today, online)   a vyznávači (confessores). Za vyznávačov sa považovali nekrvaví mučeníci uctievaní pre svoje cnosti (mravnosť, zbožnosť, život vo viere). (Judák-Poláčik, 2009, s. 19-20) S pojmom patrón úzko súvisí pojem patronát/patrocínium, ktorý sa chápe ako zasvätenie nebeskému patrónovi. Patrónom sa prvotne zasväcovali sakrálne objekty, rády, kláštory, organizačné jednotky cirkevnej správy až táto forma náboženskej ochrany získala širšie spoločenské uplatnenie. Svojich patrónov si volili ľudské komunity (mestské, vidiecke), spoločenské vrstvy, rody, jednotlivé sociálne a profesijné skupiny, krajiny atď. (Judák-Poláčik, 2009, s. 22-27) (sv. Florián - patrón hasičov, (Kolektív 2, 1995, s. 25)   sv. Vendelín - patrón roľníkov, sv. Ondrej - patrón nevydatých dievok, sv. František z Assisi - patrón rehole františkánov, sv. Ladislav – konpatrón[3] (Judák-Poláčik, 2009, s. 28)   dynastie Arpádovcov, sv. Cyril a Metod a Panna Mária Sedembolestná – patróni Slovenska (Judák-Poláčik, 2009, s. 22-25)).  

S patrocíniami súvisí kult jednotlivých svätcov. Chápeme ho ako posvätnú úctu k svätým, ktorá sa prejavuje realizovaním obradov na ich počesť, rešpektom, vierou v ich silu a pomoc, v realizovaní rôznych náboženských a kultúrno-spoločenskými aktivít (omša, púť, oslavy patróna, modlitba k patrónovi atď.). Tieto aktivity sprostredkúvajú kontakt človeka so svätcom. (Kolektív 1, 1995, s. 288-289) Predmetom uctievania sa stali relikvie svätcov.[4] (Judák, 1993, s. 64-68)   Korene úcty k nim siahajú do obdobia prenasledovania kresťanov, keď sa ich telesné pozostatky pochovávali do katakomb. Verilo sa, že majú schopnosť chrániť a pomáhať aj po smrti svätca. V blízkosti hrobu mučeníka sa vykonávali bohoslužby pri príležitosti výročia jeho smrti, alebo sa hrob využíval ako oltár. Po Milánskom edikte boli pozostatky mučeníkov umiestnené do chrámov, alebo sa nad tieto hroby postavili nové kostoly. O relikvie bol veľký záujem, tak sa začali deliť, aby mohli chrániť rôzne miesta naraz. (Judák, 1993, s. 64-68) 

Kult patróna sa premieta do materiálnej, obyčajovej aj sociálnej kultúry spoločenstva, ktoré sa prostredníctvom inštitútu patróna identifikuje. Odkazmi na patronát sú hmotné predmety (umelecké vyobrazenia svätca – sochy, plastiky, fresky, maľby; suveníry a známky s jeho podobizňou), odkazy v slovesnom folklóre (legendy, piesne, riekanky, príslovia, porekadlá, rozprávky, v ktorých sa spomína jeho meno), organizované podujatia na jeho počesť (sviatok patróna), špecifické obyčaje s ním spojené (veštenie osudencov dievkami na sv. Ondreja, maskované obchôdzky spojené s vymetaním kútov na sv. Luciu, obchôdzky spojené s obdarovávaním na sv. Mikuláša[5] (Majling, 2007, s. 133-135, 142, 147; Kolektív 2, 1995, s. 25). Úcta k svätým a tradícia patrocínií sú dôležitou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. V súčasnosti je uctievanie patrónov menej formálne záväzné a obradové. Uchováva sa ako súčasť našej ľudovej tradície.[6] (Rozličné povolania, online) 

 Voľba patróna súvisela s vierou, že každý svätý má schopnosť pozitívne pôsobiť v určitej oblasti života. Táto schopnosť sa predpokladá na základe biografických faktov zo života svätca (činnosť, ktorá bola pre svätca typická; spôsob smrti alebo umučenia) alebo vďaka súzvučnosti patrónovho mena s predmetom ochrany.[7] (Kolektív 2, 1995, s. 25) Pri uctievaní patrónov zohráva dôležitú úlohu viera v ich moc, lásku, pomoc a ochranu. Na voľbu patróna vplývali rôzne činitele: socio-ekonomické, kultúrne, náboženské, politické, domáca tradícia, filozofia doby.

   2.2  Patrón mesta Nitry - Sv. Svorad

Patrónom Nitry je Sv. Svorad (Swierad, Szórád, Zoerard/us). Je tiež spolupatrónom Nitrianskej diecézy. Bol to rehoľník, pustovník a askét žijúci v období raného stredoveku (na prelome 10. a 11. storočia). Stal sa významným predstaviteľom tohto historického obdobia a dejín kresťanstva. Bol jedným z prvých uhorských svätcov v našich dejinách a jeho pamiatka predstavuje dôležitú súčasť duchovnej kultúry Nitry, Slovenska a Európy vôbec. Za patróna Nitry bol určený v roku 1740.[8] (Judák, 1999, s. 20)  O živote sv. Svorada sa dozvedáme z legendy Vita Sanctorum Eremitarum Andreae confessioris et Benedicti martyris napísanej biskupom Maurom v rozpätí rokov 1064 – 1070 (Judák, 1999, s. 31), ktorá je považovaná za prvú po latinsky písanú prózu, v ktorej sa spomína slovenské prostredie (okolie Nitry a Trenčína). Bola napísaná na základe Maurových rozhovorov so sv. Benediktom (Beňadikom, Svoradovým pomocníkom, spoločníkom a žiakom) a po jeho smrti s opátom Filipom (opátom benediktínskeho kláštora sv. Hypolita v Nitre). (Marsina, 2001, s. 25) 

Svorad sa narodil okolo roku 980 v Poľsku, pravdepodobne v malopoľskej obci Opatowce na Wisle. (Sv. Svorad-Andrej a Beňadik, online) Traduje sa, že sa živil rybami. V Poľsku prežil podstatnú časť svojho života a nastúpil na cestu viery. Stal sa mníchom a istý čas pôsobil v obci Tropie nad Dunajcom nachádzajúcej sa neďaleko hraníc so Slovenskom. (Judák, 1999, s. 32) Počas vlády uhorského kráľa sv. Štefana (997 – 1038) sv. Svorad prišiel na územie Slovenska. Jeho presný čas príchodu nie je známy, spomínajú sa dva hlavné varianty (1002 – 1003 alebo rok 1022).[9] (Judák, 1993, s. 32)   Podľa legendy vstúpil do benediktínskeho kláštora sv. Hypolita na Zobori, kde ho prijal opát Filip a dal mu rehoľné meno Andrej. (Judák, 1995, s. 41) Kláštor nadväzoval na tradíciu západného mníšstva, sformulovanú sv. Benediktom z Nurzie (480 – 547 n.l.). Spájali sa s ním dva spôsoby života – mníšsky (coenobitský) a pustovnícky (eremítsky).[10] (Judák, 1993, s. 38) Svorad sa rozhodol viesť život pustovníka, ale predtým musel pobudnúť nejaký čas v kláštore s ostatnými mníchmi. Potom sa podľa legendy presťahoval do jaskyne na Zobori, ktorú ľudia odvtedy nazývajú Svoradova jaskyňa. Miestom jeho neskoršej pustovne sa stala jaskyňa na Skalke pri Trenčíne. (Sv. Svorad-Andrej a Beňadik, online) 

Viedol ťažký spôsob života pri maximálnom vypätí fyzických síl. Bol asketik, ktorý sa pravidelne postil, vykonával náročnú fyzickú prácu pri klčovaní lesa a kultivovaní pôdy, trýznil svoje telo nedostatočným a nepohodlným spánkom. Povestná je aj reťaz, ktorú nosil obtočenú okolo trupu a ktorá sa mu postupne vrástla do tela. Bola objavená po jeho smrti a stala sa významnou sekundárnou relikviou svätca. (Judák, 1993, s. 105-107) Každoročne dodržiaval štyridsaťdňový pôst. Pred jeho začiatkom od opáta Filipa prijal štyridsať orechov a konzumoval jeden orech každý pôstny deň. Týmito asketickými praktikami Svorad nadviazal na pustovníkov z Byzantskej ríši a Blízkeho Východu, nazývaných akoimeti (bdejúci, nespiaci) a regulu opáta Zosima (6.st.).[11] (Judák, 1999, s. 46-48) 

V konfrontácii so súčasnou predstavou „o šťastnom spôsobe života“, „žitím naplno dnes“, jeho životný štýl vyznieva kontroverzne a v protiklade k biologickému životu a jeho zachovaniu. Jeho spôsob života ale treba chápať v danom historickom, spoločenskom a filozofickom kontexte. Sv. Svorad žil v období raného stredoveku, v dejinách filozofie označovanom ako patristika. (Kiczko, 2006, s. 39) Toto obdobie bolo poznamenané kresťanským radikalizmom. Prejavoval sa v spôsobe života, postoji k vlastnému telu, v odopieraní si pozemských radostí.[12] (Kiczko, 2006, s. 39-42) Tieto idey ovplyvnili Svoradov život a prostredníctvom nich je jeho spôsob života vykladaný.

Svoradov kult sa začal formovať čoskoro po jeho smrti (zomrel okolo roku 1030). Súvisel s dvoma zázrakmi, ktoré sa mali stať na jeho príhovor. Chýry o nich sa rýchlo rozšírili medzi ľudí. Sv. Maurus ich opisuje vo svojej legende. V oboch prípadoch mal Svorad zachrániť človeka (zbojníka, ktorého mali počas hádky smrteľne zraniť jeho druhovia a obesenca). Kult sv. Svorada sa šíril s Benediktovým kultom, pretože ich životy boli vzájomne prepojené a Sv. Benedikt zomrel čoskoro po Svoradovej smrti. V roku 1083 boli pápežom Gregorom VII. vyhlásení za svätých, čím bol ich kult oficiálne potvrdený. (Judák, 1993, s. 47) Z miest ich pôsobenia sa postupne rozšíril do celého stredoeurópskeho priestoru a prenikol aj za jeho hranice. Sviatok sv. Svorada a sv. Benedikta sa určil na 17. júla. (Judák, 1999, s. 20) 

2.3    Význam zachovania a rozvíjania tradície inštitútu v Nitre

Pojmy patrón a patrocínium nie sú kultúrnym prežitkom z minulých dôb. Ich význam a odkaz je platný aj v súčasnosti. Naša národná kultúra stojí na dvoch základných pilieroch – agrárna kultúra a kresťanstvo. Tým nadväzujeme na kultúrne tradície ostatných štátov Európy. (Stoličná, 2007, s. 7-12) Kresťanstvo má v našej duchovnej kultúre významné postavenie. Až 80% obyvateľstva Slovenskej republiky je veriacich. Pričom najdominantnejšou cirkvou je rímskokatolícka cirkev (73,02% veriacich).[13] (Poláčik-Judák, 2005, s. 26, 33) Na celom území Slovenska je živý kult svätých a ich patronáty (svojich patrónov majú kostoly, školy, organizácie, mestá a obce, jednotlivci atď.).

Patrón plní mnohé funkcie vo vzťahu k spoločenstvu. Prvotnou funkciou je ochrana. Chráni veriacich, ktorí sa k nemu obracajú s prosbou o pomoc a ochranu. V spoločnosti plní tiež dôležitú identifikačnú, sociálnu a integratívnu funkciu. Prostredníctvom úcty k niektorému zo svätých sa identifikujú národy, spoločenské vrstvy, mestské a vidiecke spoločenstvá, komunity veriacich, profesie. Umožňuje jednotlivcovi identifikovať sa s danou primárnou, resp. sekundárnou skupinou. Kult patróna spája spoločenstvo. Výročné slávnosti na jeho počesť sú dôležitou súčasťou lokálnych, regionálnych a národných kalendárnych obyčajov, prispievajú k integrácii svojich členov, upevňujú ich sociálne väzby a pocit spolupatričnosti, umožňujú im viesť aktívny spoločenský život. Patrón má súčasne dôležitú výchovnú a morálnu funkciu. Jeho cnostný život vo viere sa dáva ako príklad veriacim. Preto je dôležité chrániť a rozvíjať túto tradíciu.

Prípad Nitry je špecifický. Na jednej strane je mesto považované za duchovné centrum Slovenska a sídlo biskupstva s mnohými kresťanskými prvenstvami (s Nitrou sa spája existencia prvého kresťanského kostola (Hľadanie, online), kláštora (Hľadanie, online) a prvej slovanskej a stredoeurópskej diecézy na území dnešného Slovenska (Judák, 1996, s. 4, 7)). Na druhej strane môžeme sledovať obrovský úpadok kultu patróna mesta. Stretávame s nevedomosťou obyvateľov rôznych vekových kategórií o inštitúte patróna a s tým súvisiacim nedostatočným lokálnym povedomím. Inštitút patróna mesta sa následne nevyužíva dostatočne pri zostavovaní ponuky cestovného ruchu, čo vnímam ako ďalšie negatívum, ktoré hovorí o neefektívnom využívaní potenciálu destinácie. V minulosti bol Svoradov kult v meste živý. Od roku 1740 môžeme sledovať tradíciu uctievanie patróna Nitry sv. Svorada. V meste sa kedysi konala každoročná zoborská púť, ktorou si obyvatelia mesta pripomínali pamiatku svojho patróna. V období komunizmu táto tradícia zanikla. Keby sa teraz vyhlásilo, že v deň patróna (17.7.) sa bude konať Zoborská púť, účasť na nej by bola pravdepodobne minimálna. Povedomie o patrónovi mesta je v súčasnosti veľmi slabé a lokálne spoločenstvo sa prostredníctvom jeho pamiatky neidentifikuje. To isté by platilo o slávnostiach na jeho počesť, aj keď v iných slovenských obciach sa akcie tohto druhu každoročne organizujú. V Nitre, žiaľ, nemajú svoju tradíciu.

Význam revitalizácie kultu sv. Svorada môžeme sledovať v dvoch oblastiach. Prvou je kvalita kultúrno-spoločenského života mesta, vzťah Nitra – Nitran, druhou je oblasť cestovného ruchu. Inštitút patróna mesta je dôležitou kultúrnou tradíciou, duchovnou hodnotou tradovanou z generácie na generáciu. Je to jeden z identifikačných znakov lokálneho spoločenstva. Zohráva preto dôležitú úlohu pri budovaní lokálnej identity, identifikácie a lokálnom povedomí. Je súčasťou kolektívnej pamäte spoločenstva, ktoré si touto cestou pripomína významné osobnosti a momenty histórie mesta. Je tiež špecifikom danej lokality. Uchovávanie kultúrnych tradícií je podstatné najmä v súčasnom globalizovanom svete. Budovaním a podporovaním spätosti občana s rodným mestom a regiónom, lokálneho povedomia, identity a identifikácie sa súčasne zabezpečuje zachovanie národnej kultúry a identity. oživenie pamiatky sv. Svorada by viedlo k zveľaďovanie lokálnej kultúry, spoločenského a duchovného života, podpore angažovanosti a sebaidentifikácie lokálneho spoločenstva.

Druhou oblasťou, v ktorej sa dá sledovať význam projektu, je oblasť cestovného ruchu. V podmienkach rozvinutého lokálneho povedomia sa domáce obyvateľstvo stáva kultúrnym kapitálom destinácie, ktorý sa dá využiť na tvorbu produktov cestovného ruchu. Zložitejšie prejavy úcty k patrónovi mesta, v ktorých sa predpokladá fyzická angažovanosť obyvateľstva, sú následne autentickejšie a turisticky atraktívnejšie.[14] Otvárajú sa tým široké možnosti tvorby rôznych produktov cestovného ruchu v meste (produkty kultúrneho, náboženského a rekreačného cestovného ruchu vychádzajúce zo snahy o zachovanie a zveľadenie kultúrneho a prírodného dedičstva Nitry). Revitalizácia kultu sv. Svorada v Nitre by viedla k vybudovanie atraktívneho genia loci, ktorý by v sebe spájal duchovné hodnoty kresťanskej Nitry a inštitút patróna s prírodnými hodnotami Zobora, k zatraktívneniu Nitry ako destinácie cestovného ruchu, skvalitneniu a obohateniu kultúrno-spoločenského života v meste, zvýšeniu príjmov z turizmu a tvorbe nových pracovných miest.

Kultúra a cestovný ruch sú systémy fungujúce vo vzájomnej interakcii. Rozvíjanie cestovného ruchu by malo byť kultúrne citlivé. Medzi kultúrou a turizmom by mal byť symbiotický vzťah. Podpora kultúry vedie k rozvoju cestovného ruchu, rozvoj cestovného ruchu vedie k tvorbe zisku a tá má viesť k ďalšej podpore kultúry.    

ÚRA A PRAMENE

A. Publikované pramene

[1] GÚČIK, M.: Základy cestovného ruchu. Banská Bystrica: Dali-BB 2010. 307 s. ISBN 978-80-89090-80-8.

[2] JUDÁK, V.: Nitrianske biskupstvo v dejinách. pre poslucháčov CMBF UK. Nitra: Kňazský seminár 1996, 53s.  

[3] JUDÁK, V.: Hviezdy slovenského neba. Trenčín: Naše kníhkupectvo J. Vojtech Grach 1993. 153 s. ISBN 80-85598-09-4.

[4] JUDÁK, V.: Priatelia Boží. Slovenské martyrologium. Bratislava: LÚČ 1995. 254 s. ISBN 80-7114-125-9.

[5] JUDÁK, V.: Sv. Svorad. Patrón mesta Nitry. Nitra: Kňazský seminár sv. Gorazda 1999, 173 s. ISBN 80-88741-28-9.

[6] JUDÁK, V. - POLÁČIK, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Bratislava: Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta UK 2009. 476 s. ISBN 978-80-969787-3-1.  

[7] KESNER, L.: Marketing a management muzeí a památek. Praha: Grada 2005. 304 s. ISBN 80-247-1104-4.  

[8] KICZKO, L. a i.: Dejiny filozofie. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 2006. 136 s. ISBN 80-10-00924-5.

[9] KOLEKTÍV.: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. 1. diel. Bratislava: Veda 1995. 454 s. ISBN 80-224-0234-6.

[10] KOLEKTÍV.: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. 2. diel. Bratislava: Veda 1995.

418 s. ISBN 80-224-0235-4.

[11] MAJLING, V.: U nás taká obyčaj. Slovenské ľudové tradicie. Brno: Computer Press a.s. 2007, 204 s. ISBN 978-80-251-1809-2.

[12] MARSINA, R.: Vita S. Zoerardi e legendae S. Stephani. O sv. Svoradovi (-Ondrejovi) a Benediktovi.  In: Swiety Swierad i jego czasy. Novy Sacz: Drukarnia BAAT 2001. ISBN 83-910850-7-4, s. 20 – 31.

[13] POLÁČIK, Š. – JUDÁK, V.: Atlas katolíckej cirkvi na Slovensku. Bratislava: Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta UK 2005. 269 s. ISBN 80-88696-39-9.

[14] STOLIČNÁ, R.: Úvod. Zásadné kontexty vývinu ľudovej kultúry Slovenska. In: Slovensko. Európske kontexty ľudovej kultúry. Bratislava: Veda 2007. ISBN 978-80-224-0969-8, s. 7-12. 

B. internetové pramene

[15] ALSAYYAD, N.: Consuming tradition, manufacturing heritage. Global Norms and Urban Forms in the Age of Tourism. [online]. [citované 2011.09. 01]. Dostupné na internete: <http://books.google.sk/books?id=1LLAZp3_93MC&pg=PR4&lpg=PP1#v=onepage&q&f=false>. ISBN 0-415-23941-9.

[16] Christianity today. [online]. 2011. [cit. 2011.02.20.]. Dostupné na internete: <http://www.ctlibrary.com/ch/1990/issue28/2809.html>.

[17] Estonia has had a championship in the hunt for mosqitoes [online]. 2010. [cit. 2011.03.23.]. Dostupné na internete: <http://ljsearch.org/en/c4157.html>.

[18] Hľadanie Pribinovho kostola. [online]. 2006. [cit. 2011.02.24.]. Dostupné na internete:< http://www.nitra-slovensko.eu/horne-mesto/h-adanie-pribinovho-kostola.html?Itemid=19>.

[19] Merriam – Webster [online]. 2011. [cit. 2011.02.20.]. Dostupné na internete: <http://www.merriam-webster.com/dictionary/patron>.

[20] Rozličné povolania, životné stavy a ich patróni [online]. [cit. 2011.03.16.]. Dostupné na internete: <http://www.birmovka.sk/files/Patroni.doc>.

[21] Svätí Svorad-Andrej a Beňadik, patróni Skalky a nitrianskej diecézy [online]. 2009. [cit. 2011.03.15.]. Dostupné na internete: <http://www.trencin.sk/15330(2009-04-19)>.

[22] Urban tourism [online]. [cit. 2011.03.20.]. Dostupné na internete: <http://www.citymayors.com/sections/tourism_content.html>.

[23] World nettle eating championships [online]. [cit. 2011.03.23.]. Dostupné na internete: <http://www.bbc.co.uk/dorset/content/articles/2005/06/17/nettle_eating_feature.shtml>.